majus.ja.

Nie, skutočne nie je. Mnoho ľudí, ktorých poznám (alebo som mal možnosť spoznať) chovali suchozemskú korytnačku len z dôvodu, aby mali zviera, ktoré nemá nikto iný. Našlo by sa mnoho dôvodov, pre ktoré mnohé korytnačky v domácnostiach trpia. Jedným z nich je hlavne neinformovanosť o potrebách tohto živočícha.Jedným z dôvodov, prečo píšem tento článok je pomoc pri rozhodovaní sa o kúpe suchozemskej korytnačky. Napíšem niečo o nárokoch tohto živočícha (áno, korytnačka má svoje potreby) a takisto napíšem o niektorých omyloch a polopravdách, o ktorých sa môžu potenciálni chovatelia dozvedieť v „múdrych knižkách“.Ak uvažujeme nad chovom, týchto nádherných živočíchov, treba si v prvom rade uvedomiť, prečo ich chceme chovať. Korytnačka nie je tvor na maznanie a ani na hranie. Pravým pôžitkom je pozorovanie tohto impozantného tvora, jeho správanie, kŕmenie a spôsob života.Zn.: Kto predá suchozemskú korytnačku za symbolickú cenu, prípadne daruje do dobrých rúk? Ja vám poviem kto: NIKTO! Žiadny chovateľ suchozemských korytnačiek to neurobí.Svoju korytnačku zelenkastú (Testudo hermanni) chovám už deviaty rok. Je to silný a aktívny samček menom Žulino, a hoci sa korytnačky nevyznačujú silným sluchom, prečo nepomenovať svojho zverenca?!Vlasy mi dupkom stoja aj pri dodatkoch podobných inzerátov, ako: „Mám skúsenosti!“No tak to sotva! Každý kto totiž má aspoň minimálne skúsenosti s chovom vie, aká je skutočná hodnota suchozemskej korytnačky. A tá na Slovensku ani pri tej najlepšej alternatíve neklesá pod hranicu 2000SK (pri mláďatách), ktorých chov je trochu obtiažnejší než starších zvierat. Pri nízkych cenách by som sa osobne pozastavil (buď ide o niečo nelegálne – nepriamo úmerne s cenou stúpa nedôveryhodnosť predajcu a stúpa aj podozrivosť takejto transakcie).